BULUK' P´ÉEL MEYAJIL “TS´ÍIB JU´UNILO´OB”
malo'ob aak'ab....ichil le diplomado k-bíisajo'on. ya'abach tumben ba'alo'ob tin kaana...ichil le lo'
xi'ixnajo'on le áanaltéo'ob ( marco curricular yeetel perfiles,parámetros e indicadores) tia'al u máalo'ob kíinsik le meyajo'ob ichil le kaanbal xook yeetel le masewal maya t'aano'ob...
U laak' ju'uno'ob bey le k'aaytalilo'ob ti Dzitbalche,wa le meyaj u beetmal le yuumo' Domingo Dzul Poot wa le aj tsíibil Feliciano Sánchez Chan, wa le káan ik'ti'ililo'ob ichil Maya T'aan: K'aayo'ob,baaxalo'ob,k'ajlaayilo'ob,ik' t'aano'ob,k'ay tuukulo'ob,ki'ilich t'aano'ob, na'atun na'at.k'aalk'alak t'ano'ob,balt'samo'ob,jaanal báaxalo'ob yeetel jejeláaso'ob meyatsilo'ob ti le Maya'o'ob kuxtalilo'ob waaye'......., bu'uka'aj meeyajil ti le miatsil maya t'aan p'aatanilo'on u tia'al e'esik ti le chan xooknalo'ob tia'alo'ob ba'apachtiko'ob wa ku muuk'ansiko'ob ma' u tu'usalo'ob wa u tia'al ma' u tu'ubujti'o'ob. niib óol ti laakle'ex tumen yeetel le meyaja' k-kaambalo'on múuchmeyaj tia'al jooko'oj taanil je baaxake meyajilo'ob. in níib óol ti le x-áantal xook Irene Yolanda Ake Che yóole tu laakal le áantaj ts'aato'oni'...jenp'e tsíik muuk'a'an,,,
AjKaansa'aj,,,Reynaldo Kijano K'anché
Buenas noches..En el diplomado que llevamos muchas cosas nuevas aprendí..revisamos los libros de marco curricular de la Educación Indígena as´como los perfiles,parámetros e indicadores para mejorar la práctica docente de la educación indígena:de lengua Maya.
otros libros que revisamos como el de los <Cantares de Dzitbalche,o el trabajo de los Domingo Dzul Poot ó los del escritor Feliciano Sánchez Chan ó la literatura en la lengua Maya como: las canciones,juegos,leyendas,poesías,ceremonias,adivinanzas,trabalenguas,teatro,recetas u otras practicas culturales de os mayas que vivieron aquí.....cuanta cultura de los mayas que nos dejaron para mostrar a los niños para que la valoren y refuercen, para que no los engañen o para que nola olviden..agradezco a todos porque aprendimos a seguirbtrabajando en equipo para apoyarnos y salir adelante en cualquier trabajo..agradezco a la asesora Irene Yolanda Ake Che por el apoyo recibido..un abrazo fuerte...
Profr. Reynaldo Quijano Canché
U ts'ook in meyaj
tu laakal le balo'on k.kaanbalo'on k'aabet e'esik ti tu laakal le kaajo'ob tux meeyajilo'on: yaax ti le chan xooknalilo'ob, ti le tatatsiilo'ob,le nojoch maako'ob wa u laak' maako'ob kaajakbalo'ob ich kaaj. beyxan yan much meyaj yeetel le u laako'ob aj kansa'ajo'ob tia'al ma' u sá'atal le miatsil maya t'aan.
Profr, Reynaldo Quijano Canché
BULUK P´ÉEL MEYAJIL “TS´ÍIB JU´UNILO´OB” REYNALDO QUIJANO.....Borrador
buluk p'eel meyajil irene may chi
BULUKP’ÉEL MEYAJIL “TS’ÍIB JU’UNILO'OB” OLIVIA ISABEL
BULUK P’ÉEL MEYAJ:”TS’ÍIB JU’UNILO’OB” (x-Silvia)
GRUPO 1 "Kosom" ...TS’ÍIBIL JÚUNULILO’OB ICH MASEWUAL T’ÁAN(AJKA’ANSAJ XMILDRED LILIANA BARBOSA CHI)
TI 2015
yan jejeláas ts’íibo’ob ichil
maayáaj, chéen ba´ale ma’
ya´abo´ob je bix u áanalté le castlan t´aan, leten tene kin tuklik naj u
yantal ulak´o´ob ts’íibo’ob je bix:
ku jaanta´a´, le ajka’ansajo´ob jeel u
pajtal u ts´íitiko´ob bix ku meenta´a, bax naj u bisik, u betiko´ob jump´e
analteo´ob ti u men jaanal.
yan ti u noj kaaj Kampech jach k´aabet ts´íitik ich maaya ti´olal ma´ u sáata.
k´aayo´ob k´aayik ti ich u najil xook, men yaabo´ob jeel u pajtaá betik u
áanalté ti k´aay.
jeel u pajtal betik yaabach popost´ane ti ich maaya.
TSIKBAL: Le úuchben tsikbal jach yaabach yan, leten naj ts´íitik ti´al u
yoojeeta´a men ulak´ mako´o.
kaansik ti u najil xook yetel le mejen palalo´ob ku bino´o kambal.
ts´íito´ob le baaxo´ob ku meentiko´ob ti
ich u najil xook tuux ku meyajilo´ob je bix ok in ts´íitik táanilo´ob
jeel u pajtal u yaantal yaabach áanalte´ob ti´al u kúuchil tu´ux ku ts´a´bal
le áanalté.
en lengua maya, sin embargo no son muchos, como en el caso de los libros que
tenemos en español, por lo tanto pienso que es muy necesario que existan otros
escritos cómo:
se hacen las comidas, porque en las diferentes pueblos existen comidas muy
ricas que los docentes podemos rescatar y escribir como se
hacen, que ingredientes llevas y poder hacer un libro de cocina.
juegos que existen en nuestro estado de
Campeche es necesario escribirlos en maya para que no se pierdan.
cantos que se cantan en la escuela, ya
que son muchos y se podrían hacer libros sobre cantos.
en lengua maya.
cuentos, por eso debemos escribirlos para darlos a conocer a otras personas.
trabalenguas que enseñamos en la escuela a los niños que van a aprender.
hacemos en la escuela o lugar donde trabajamos, cómo lo describí anteriormente
para que puedan recopilarse y conformar libros
para nuestra biblioteca.
BULUK P’ÉEL MEYAJ: TS’ÍIBIL JÚUNULILO’OB ICH MASEWUAL T’ÁAN. ( Norma Pech)
k'aabet bayjal le u meyaj yéetel le mejen paalalo'ob le u najil xooko'ob .
Bey tun k'aabet u meyajta' tu najil xooko'ob beyo' ti'al le kaastlan yéetel maaya t'aan
AJKA'ANSAJ:X-SILVIA GABRIELA CANCHE HERNANDEZ
Jach kíimak in wool ikil in ts'oksik le diplomado yéetel uchik múul meyaj yéetel tulakale'ex ajka'ansaje'ex.
BULUK P´ÉEL MEYAJIL “TS´ÍIB JU´UNILO´OB” (Guadalupe Tut Glez.)
BULUKP’ÉEL MEYAJIL “TS’ÍIB JU’UNILO'OB” IRENE AKE CHE
LAJUN MEYAJ..DOMINGO DZUL POOT..REYNALDO QUIJANO
le ch'ibalil maya t'aan junp'éel nojoch miatsil taak beejlae' yanto'on le ucchben kaajtalo'ob tial k'aasiko'ob. Le Mayabo'o' ya'ab u saayil,ya'ab balolo'obo tu béeto'ob.wa tu k'aajolo'ob.
le K'iin kuxtalilo'ob ma' otsiilo'ob bey beejlae'. Wa ta' k'aase'ex...Diego de Landa... tu ts'iibtaj k'uuchij ti' junp'éel nojoch k'íiwik tu'ux le maakobo' ku koonilko'ob tu laakal le baalo'ob ku taasko'ob ti lu jeje'elas tanxelil.....
maax ma' tak'paja'an yeetel u miatsil ku su'ulakta. Keex beeyó le nojoch máako DOMINGO DZUL POOT síiji'.liik'i,xooknaji' tia'al u e'esikto'on bu'uka'aj u nojochil le moatsil ti' le mayao'ob.
bey ku yaaik le ts'iibo' liiki' yeetel junp'e t'aan tu kaanmaj ichil u laak'iilo'ob, chen ku t'aanik maya..le ku k'aasikten u kuxtalil ti Rigoberta Menchu...juntul máasewáal k'oolel aj ts'iib ti' u lu'umil Guatemala...ku yaalik beyo': tin kaanma'j kastlan t'aan u tia'al in ba'ateil le ba'ax k'aabetoni'....
ki'imak óolanen tumen tan in yoojel yan maako'ob bey le yuumil Domingo Dzul Poot,ma' u p'aatmajo'ob u yaax t'aan, ma' su'ulakchaji' chen ba'ale ya'aj oolten tumen ichil u lu'umil ma' u k'aasal le meyaj ku beetik u tia'al le miatsil Maya T'aan, yaanal tu'ux ku makulo'ob wa u k'áasiko'ob u meyajil.....bey ku yuuchul..."mix maak aj chilan ichil u lu'umil..." ku yaaik junp'éel tsool xíikin
Aj kansa'aj Reynaldo Kijano K'anché
La raza maya es una gran cultura, hasta ahora nos quedan vestigios de las antiguas ciudades para recordarlos. Los Mayas tubieron mucha inteligencia, muchas cosas hicieron o conocieron.
Cuando vivieron no eran pobres como ahora...si recuerdan ..Diego de Landa...cuenta que llego a una gran plaza en donde la gente vendía muchas y diferentes cosas que traían de diferentes partes.....
Quien no se identifica con su cultura ..se avergüenza,,, Aun así don DOMINGO DZUL POOT,nació,se crío,estudió para mostrarnos la grandeza de la cultura maya..como dice el escrito...creció con la lengua Maya,la lengua de sus familiares,,solo hablaba maya..esto me recuerda la vida de Rigoberta Menchu,,una escritora indígena de Guatemala..que decía..."aprendí el español para luchar por lo necesitamos..."
Me da gusto saber que hay personas como don Domingo Dzul Poot que no dejaron de hablar la lengua Maya,que no se avergüenza....pero si da tristeza porque dentro de su tierra,,nadie le reconoce el trabajo que ha hecho por la cultura maya...sino que en otros lugares es premiado o conocido su trabajo.....así ocurre....."nadie es profeta en su tierra.." dice un refrán
Profr. Reynaldo Quijano Canché
U tsook in meyaj...
k'aabet k-beetik junp'eel much'tambal tia'al muuk'insik le miats Maya..tu laakal le tsiikbalo'ob ichil maya ku ta'asa' ti ulu'umil Yucatán. To'one' je'el u páajtal muuk'insik le maya t'aan ichil le kaajo'obo tux kmeyaj...yan aanto'on yeetel le u lak ajkansa'ajo'ob.le tatatsilo'ob,le nojoch maako'ob yetel le u laak'o'b kaajakbalilo'ob ich kaaj, tumen te'elo' yan u laak'o'ob Domingo Dzul Poot...
LAJUN MEYAJ: YUUM DOMINGO DZUL POOT
LAJUN MEYAJ : YUUM DOMINGO DZUL POOT
Yuum Domingo Dzul Poot lela juntuul máak masewaal ti lu chichnile u chiche yeetelu na´e u sukta tsíikbal jats´uts t´aano´ob ichile sascab síis tialu jit´ po´ok tia lu konko´ob.
le beeyo ma´ tu tu´ubsa maan le k´íino´ob le máako ku ts´íitik le jejelas t´aano´ob ichil u t´aan maya.
Tile k´íinoba le yuum Domingo Dzul o ku ts´íitik jejelas jatsu´uts tíikbal beejlae´ lela o ku beytaja ichile kaan ik´il t´aan.
Jach ka´abet tsa´ik ka´ajotik le mejen palalo´ob le jump´eel ma´lo meyaj tilu tsíikbal yuum Domingo Dzul tial ma´ tubsik le miatsil ichile maya t´aan.
Don Domingo Dzul Poot es un señor con raíces indígenas mayas.
En su infancia su abuela y su mamá le contaban historias y cuentos en una cueva mientras tejían sombreros para vender de estos relatos se inspiro para escribir una variedad de cuentos que hoy en día es reconocido por su gran trascendencia en el ámbito de la literatura en lengua maya.
Es muy interesante leerle a los niños estas narraciones ya que es una forma de difundir nuestra cultura y no olvidar nuestras rices mayas a través de su lengua.
X- Ajka´ansaj Blanca Yeny Suárez Naal
junp'éel tsiikbal
ichil le kaajo'ob yan maako'ob bey le nojoch maako'ob Domingo Dzul Poot yan kaaxtiko'ob tia'al u aanto'on ichil le najil xook yu'ux k meyaj....Jach k'aana'an tsiikbal le tsiikbalilo'ob tiano'ob ti le jeje'elas áanalteo' wa yan xaak'altik le tumben nu'ukulo'ob tia'al u séeb e'esikto'on le oochelo'ob.
aj kansa'aj Reynaldo Quijano Canché
DOMINGO DZUL POOT.
NACE EN BECAL EN EL AÑO DE 1927, EN UNA FAMILIA POBRE DEDICADO A LA AGRICULTURA; EN LOS PRIMEROS AÑOS DE VIDA SOLAMENTE SABÍA HABLAR EN SU LENGUA MAYA.
ESTE PERSONAJE HA REALIZADO ESCRITOS Y RELATOS EN LENGUA MAYA, DANDO IMPORTANCIA A LOS TRADICIONES DE SUS ANTEPASADOS.
DOMINGO DZUL POOT
TU SIIJI BECAL TI' JA'AB 1927,ICH JUNP'EE LAAKTSIIL JACH OOTSI KA TE MEYAJO'OB TI' LE K'AAXO´, TI CHICHA'ANCHEN MAAYA TU T'AANIK .
LE MÁAK TS'O'OK U BEETIK' YA'ABO TSIIBTO' TI' MAAYA T'AAN, TS'AIK KANANIL TI' LE SUUK BETIK LE UUCHBEN MÁAKO'OB.
DOLORES HERNANDEZ H.
U TS'O'OK
YAAN XOOKIK' LE TSIIKBALO'OB TS'O'OKU BEETIK LE NOJOCH MAAK.
DOMINGO DZUL POOT
NACE EN LA VILLA DE BECAL, MUNICIPIO DE CALKINI; ESTADO DE CAMPECHE EN EL AÑO DE 1927, EN UNA FAMILIA, EN DONDE SU DEDICABAN A LA AGRICULTURA, DESDE PEQUEÑO HABLABA SU LENGUA MATERNA .
PRIMERO SE DEDICO COMO SACERDOTE; LUEGO EL GUSTO POR SU LENGUA MAYA LE PERMITIO ACERCARSE A SUS RAICES, LO CUAL HIZO DARLE REALCE A SUS TRADICIONES Y A SUS RIQUEZAS CULTURALES. A TRAVÉS DE LA LENGUA MATERNA LE HA DADO IMPORTANCIA A LOS RELATOS ESCRITOS Y ORALES.
DOMINGO DZUL POOT
SIIJIL TI' TU KAAJ BECAL,NOJKAAJ CAMPECCH TI' JA'AB 1927, TI' JUNP'EE LAAK TSIIL
TU MEYAJI' TI' TU K'AAXO', TU T'AANIK' MÁAYA.
YAANIL MENT TI' JUNP'EE K'IIN, TS'O'OKI' UTSTUTAN LE MAAYA KA TU TSIIBTA YETE TU ÁAL KA'ABA BA'AL TI' MAAYA.
RENE CANUL CAAMAL
TS'O'OK TSIIKBAL
LE MÁAKO' MAALO' KU BETIK TUMEN TU KANANIL LE T'AANO' TU UUCHU TI' TU KAAJO' BEEY U LAAKO' TU'UX TU BEETIKO'OB LE SUT BETIK LE MAAKO'OB
LAJUN MEYAJ YUUM DOMINGO DZUL POOT. X- Norvelia Jacqueline.
BOLON MEYAJ “ LE’ K’AAYO’OBO’ ” X- Norvelia Jacqueline
U TS´OOK TSIIBO´OB
JUN YAAX MEYAJ
Cheen le nukuch ma´ako´ob t´aanik maya, ichil le u najil xook yáan jujuntúul ku t´aanko´ob cheenbaxe ku taajko´ob u p´eeko´ob u yuubal. jaach yaan u unajil le meyaj keen beet yéetel le mejen palalo´ob. (Guadalupe Tut Glez.)
KA´A MEYAJ
Yaan le uuchben tsikbalo´ob ichil le mejen ch´ijano´ob jujunp´iitil taan u bin u tu´usal túmen ma´a táan u tsiibaltik ti u yaalo´ob túmen ma´a táan u t´aanko´ob maya, ti le ajkansajo´ob ku yaaliko´ob le ku k´ajaltio ´ob ya´a tso´ok u tu´ubko´ob. (Guadalupe Tut Glez)
LAJUN MEYAJ: U KUXTAL YUM DOMINGO DZUL POOT (Guadalupe Tut Glez.)
Ts´ook tsiikbal
ya´abach kaansaj ku ts´aakto´om le yuum Domingo túmen k´eet ch´iibal mayaomxan, k´aabet ya´akunsik ichil le kajo´ob túux meyaj ka k´aajotak le maya beey je´ex tulakal t´aanilo´ob yáan yook´ool kaa tu yoolal ma´a u sa´atal, jaach k´aabeet antik le meyaj ku beetik le yuum Domingo. Guadalupe Tut Glez.
GRUPO 1 U TS’OOK TS’IIB MEYAJ AJKAANSAJ X MILDRED L. BARBOSA CHI
TS’OOK TS’IIB MEYAJ (CONCLUSIÓN)
L. BARBOSA CHI
ichil u lùumil
Mèxico, chen balake ti ichil u noj Campeche ku t’aana le
masewal t`ano`o, yan kaaj tuux
tak le mejen palalo’ ob ku t`aanko`o yan
xan tuux chen le nojoch mako’o leten ku bin u sàata. Le ajkansajo`o naj u eesik ti le mejen palalo`ob le jats`uts
t`aano’ ob ich maya tiolal u ts`abil u tojol le masewal t`aano`.
nuestro país de mèxico, sin embargo en nuestro estado de Campeche se habla la
lengua maya, hay pueblos donde hasta los niños la entienden y la hablan, hay
algunos otros donde sólo los ancianos la pràctican pero no la enseñan, por eso
se ha ido perdiendo. Los maestros debemos enseñar a los niños esta hermosa
lengua en maya para que pueda ser
valorada.
LE BAAX SUUK BETIK YETEL T`AANIK
ICHIL IN KAAJ.
kajilo`ob yan maako’o ku t`aanko’o
maya yetel castlan t`aan chen balake le maya ma` tu eesiko`o ti e mejen palalo`ob,
le uchben mako’o ku jook’lo’o
ts’ikbal ti e chúumuk k’íiwik
yan ku ts’ ikbal ich maya ,yan ku ts’iikbal ich castlan t’aan. Jach yaabach baa u yoojlo’o
chen balake ma’ ts’iibtaní le
yuumo’ o ojeel bix
kajsik le kajilo’o, baax k’ iin
yan u pak`a le ixíimo`o,wa bix yan a pak’ik
le k`uumo, wa le siklo`o tulakal baa ku pak`al ich le coolo’, beyxan le
kolelo`on yabach baa u yoojloo. Leten k’aabet tsikbal yetel le nojoch maakoo tiak kanik le baalo`o tial maalo`ob kuxtal.
otras que hablan el español, pero la
lengua maya no es enseñada a los niños, los ancianos que la hablan se sientan
en la plaza a conversar pláticas sobre lo que han vivido pero no existen
escritos sobre sus plàticas ellos tienen
conocimiento de muchas cosas como sembrar el maíz, en que tiempo, la calabaza, pepita todo lo que se
siembra en la milpa, también las mujeres tienen muchos saberes por eso es
importante que se platique con la gente mayor o ancianos de la comunidad para
aprender las cosas importantes para la vida.
YAABACH TS`IIB YETEL T`AAN TI ICHIL IN
KAAJIL.
maako’obo’ jach kaanbalnajano’o u yojeelo’o yabach
uchben ts`ikbal, beyxan
uchben k`ayo’ob , pospost`aan le
ten k`abet uuyik le t`aan ku betiko`ob
beyxan naj ts`iibtik men jach yan maalo`ob ts’ ikbal minaan
ts’iitaan, ti u najil xook yan eesik ti le kambalo’ o le jats’uts ts`iikbalo`o yan ti
ichil kaaj.
tienen mucha experiencia, saben muchas cosas como cuentos, cantos,poemas y
otros por eso es necesario escuchar su plática y también es importante
escribirla ya que no hay escritos sobre
ello. En la escuela es necesario enseñar a los niños esas hermosas pláticas de
hechos que hay en nuestra comunidad.
KAMBALO’ TIAL JUNTUL AJKANSAJ MASEWAL.
yan u k`ajootik le mejen palalo`ob ku bino`o
u najil xook beyxan bix u
kuxtalo`ob ,baax sùuk u betiko’o, baax janal, baax ok`ot baax k`ayilo`ob u ojelo’ o tulkal bix u kuxtal le kambalo’o ich le
kaajo’ tiolal u ts`aik u tóojil u xook
CONTEXTO CULTURAL DEL ALUMNO PARA UN
DOCENTE INDÌGENA.
niños que asisten a la escuela, como viven, que acostumbran hacer, que comidas
consumen, que bailes y cantos saben;todo sobre el contexto del alumno para que planee
de manera adecuada sus intervenciones.
LE TUMBEN LÁAK’TSILO’ OB.
coolo’o, ku pak`ikoo naal, ik,k`u’um,sikil, yetel ku ch`akiko’o
siì, le koolelobo`o ku metiko`o u janlo’ o, ku pak`cho`o yetel ku bisko’
o le chan mejen palalo`ob ti u najil
xook.
FAMILIAS
las parcelas, sembrando su maíz, chile, pepita y algunos cortan leña para su
fogata, las mujeres hacen la comida y
tortean por la mañana las mujeres acostumbran llevar a los niños a la escuela
ojetik tuux kuta le k`aaba` le ichil kaj tuux
kajano’o , je bix in kajal u
k’abae NOHAK`AL u k`aat u yale ich
castlan t`aa AGUADA GRANDE.
Yan mejen palalo`ob ma` u yoojelo`o leten yan tsikbatik men jats`uts u kanko’o.
comunidad donde vivimos, así como el pueblo donde vivo se llama Nohakal que
quiere decir Aguada Grande. Hay muchos
niños y personas que conocen lo que significa por eso es necesario platicar con ellos sobre el nombre porque es bueno que
lo conozcan.
muk`insik tiolal ma’ u sàata, men
jump`e analteé jach yan ts`abil u tojol
je tuxake.
comprtir en la comidad donde vivimos y trabajamos. Son cantos antiguos que debemos valorar para que no se pierdan,
porque es un documento valioso que debe sr valorado donde quiera.
meyaj ich u najil xook yetel le
balts`amilo`ob men le mejen
palalo`ob ustut`aano`ob yetel ku naatko`ob
le baax ku ts`ikbatalo’o, yan
ts`aik a nook` a xaana`
tial eesik bix le
uchben ts`ikba ti e xtabaay,le way
k`eek`eno`ob yetel le koolel ku yook`ol , jach ku cheejtiko`ob tak
letio`ob ku balts`amilo`ob. Le balts`amil ku antkech tia meyaj.
dramatización porque a los niños les
gusta y entienden cuando se les platica, cuando te disfrazas y te pones tu
vestido o zapato para enseñarles cuentos y leyendas como la xtabay, el cochino
brujo, la llorona, los niños se divierten y hasta ellos dramatizan.La
dramatización nos ayuda en el trabajo que realizamos en la escuela.
k`aabet u yeesaa
ti e kambal palalo`ob
jejelas k`ayo`ob, yan k`ayo’o
ich le kajoo naj k’ajooltik tiolal ma’
u sàatalo’o.
u otoch le mejen palalo`ob,
tie chan ch`upa wa chan xiipa tial u
uene. Beyxan kan k`iimik juntul màak.
tial u kambal le mejen palalo’
ob.
diferentes cantos, existen cantos que se cantan en los pueblos y se deben de
rescatar para que no se pierdan, existen cantos que se cantan en las casas para
los niños y niños que van a dormir,
también en el pueblo cuando una persona muere.Los cantos ayudan al docente para
enseñar a los niños.
Dzul Poot.
Domingo Dzul Poot jump`e maak
tàaj k`ajòolta`an men yaabach maako`ob
ichil u noj kajil jo` men ti ku kuxtal
bejlae ti e k`ina`, tulakal le bax ok u
mentiko’o yan u p`ata tiak
kimakoolta’ kan xooke.
uchben ts`ikba ti yùum Domingo Dzul Poot
u k´aabae “ xmaría le chan muuch” jach chejnajobí beyxan ten.
otras personas ha recibido reconocimientos importantes en estado de Yucatán donde vive actualmente,
toda su obra quedará en la historia para que la disfrutemos cuando la leamos y
compartamos.
“Marìa la sapita” les gusto se divirtieron mucho yo también me divertí y
aprendí.
XMILDRED LILIANA BARBOSA CHI.