JO’OP’ÉEL MEYAJIL: U MÚUCH’TAMBALIL MEYAJ KAAJ
Le
kaaj tu’ux kin meyajo’ le máako’ob ku meyajo’ob le póolbi che’
Le
máako’ob ku beetiko’ob mayak che’,kulupche’o’ob yéetel uláak ba’alo’ob yéetel
che’ , u yatano’ob ku kóonko’ob tu jaal le
yuyul beej, beyxan ku koónko’ob
jejelás nojoch kaajo’ob.
Ti
e kaajal yaan jejelás okol k’uj .
Beyxan
yaan ka’ap’éel ti’ jo’ol póopil: ti’ k’áax yéetel méek’tan kajil.
Le
máako’ob tu ts’áaiko’ob u jo’ol póopilo’ob
ti’ le kaajal ti’ jump’éel múuch t’aalila’. Ti’ le múuch t’aalila’ ku tsikbaako’ob
le ba’alo’ob k’aabéet u beeta ti’ le kaajila’
ajka’ansaj:
X-Silvia Gabriela Canche Hdez.
SESION 5:”LAS FORMAS DE
ORGANIZACIÓN COMUNITARIA PARA LAS NUEVAS FAMILIAS”
En
la comunidad donde trabajo la gente se dedica a la carpintería.
Los
señores hacen mesas de madera, sillas y otras cosas con madera; sus esposas se
dedican a venderlos a orillas de la carretera, también venden en distintos
pueblos.
En
esta comunidad existen varias religiones.
También
existen dos tipos de autoridad: ejidal y municipal.
Las
personas eligen a las autoridades en este pueblo en una reunión.
En
esta reunión platican cosas y necesidades del pueblo.
SILVIA GABRIELA CANCHE HDEZ.
TS’O’OK
TSIKBAL
U
ya’abil ti’ le kaajo’ob tuux meyajo’on ti’ yaan u ts’olmubao’ob je’ebix le u
káambalil ti’ u láak’tsilo’ob ichi u meyaajo’ob, okol k’uj,sáansamal
kuxtalil,almejen wíinikil yéetel uláak ba’alo’ob
Ajka’ansaj:
Silvia Gabriela Canche Hdez
Maalo´o kiín yanak tech, yan yaabach baa´ ku yuuchu ich le kaajoo´ jats´uts meyaj betik toon yetel le mejen palalo´ob le ten naj oojetik tulakal baax ku mentiko´o´ baax janal, baax k´ay, bix u t´aanoo´ tulakal bix u kuxtaloo´ ich le kajoo´, teene tan in kanik t´aan masewal t´aan. yan jump´e k´ay okin kanik:
ResponderEliminaryan ten juntul in chan alak´
yan ten juntul in chan alak´
lalaj k´íín ku k´aay
lalaj k´íín ku k´aay
kikiriki kikiriki
xkansaj Mildred Barbosa Chi